Ropovod Bratislava-Schwechat

Charakteristika projektu BSP 

Cieľom ropovodného prepojenia je zabezpečiť vyššiu diverzifikáciu  dopravnej  cesty  pre  ropu,  zabezpečiť zvýšenie energetickej bezpečnosti, prispieť  k  zvýšeniu  prepravných  kapacít  a  podporiť  rozvoj  spoločnosti  TRANSPETROL, a.s.. 
 
Bratislava-Schwechat  prepojenie s kapacitou 3,25 – 5 mil. t /rok umožní zásobovanie rakúskej rafinérie ruskou ropou, resp. ľahkou ropou v prípade jej prepravy na trase Odesa-Brody-Družba. V prípade núdze bude  možné reverzné čerpanie ropy do SR, pričom rakúska strana v budúcnosti zrealizuje také technické úpravy, aby bolo možné zvýšiť prepravnú kapacitu nad súčasnú úroveň a zabezpečiť tak potrebné objemy pre reverzné čerpanie ropy do SR.  Celková kapacita AWP je 11 mil. t/rok, plná kapacita rafinérie OMV je v súčasnosti  9,6 mil. t/rok.
Hlavným zámerom projektu ropovodu BSP  zvýšenie významu ropovodu Družba v rámci paneurópskej ropovodnej siete a teda aj výrazné zvýšenie príjmov z prepravy ropy pre SR. Samozrejme, že projekt počíta aj s riešením krízových stavov v prípade výpadkov dodávok ropy z Ruskej federácie prostredníctvom reverzného chodu. Technické riešenie projektu predpokladá aj možnosť dodávok ropy v prípade dlhodobého výpadku dodávok ropy cez Družbu. Úprava reverzného toku ropy v rámci projektu BSP je detailne riešená v rámci technických projektov. 
 
Chronológia projektu
 
V decembri  2003  vznikla  spoločnosť  BSP Bratislava - Schwechat Pipeline GmbH, spoločný podnik rakúskej spoločnosti OMV a slovenského prepravcu ropy TRANSPETROL, a.s. pre vybudovanie a zabezpečenie prevádzky nového ropovodu medzi Bratislavou a rafinériou patriacou skupine OMV v rakúskom Schwechate. 
Ruský koncern Jukos vlastnil v Transpetrole v čase podpisu zmluvy 49 %-ný balík akcií a v projekte BSP vystupoval ako hlavný investor. Nariadením slovenskej vlády sa projekt klasifikoval ako verejnoprospešná stavba a ambiciózne plány hovorili o začiatku projekčných prác už v roku 2004. Na projekte sa pracovalo a Rakúšania si na svojom území zabezpečili na deväťdesiatosem percent trasu, kadiaľ má ropovod viesť. Vykúpili časť pozemkov a na ďalšie si zabezpečili práva vstupov. Pád Jukosu utlmil projekt BSP. 
 
Na základe realizovaného prieskumu bola odporúčaná trasa vedenia ropovodu, ktorá má dĺžku 12,814 km s bodom napojenia pri rafinérii Slovnaft a.s. a končiaca na slovensko-rakúskej hranici pri Kittsee. Viedla ale cez CHVO Žitný Ostrov. Napriek ubezpečeniam zo strany  spoločnosti  BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, že pri realizácii musia byť prijaté prísne opatrenia zamerané na dôslednú elimináciu možného rizika - znehodnotenia zásob podzemnej vody, ktoré sú taktiež strategickým záujmom SR,  sa zdvihla vlna odporu najmä v radoch ochranárskych združení. 
 
V súvislosti s pôvodným projektom uvedeného ropovodu, ktorý MŽP SR v roku 2005 neodporúčalo realizovať, zadala spoločnosť Transpetrol, a.s. vypracovanie prieskumu realizovateľnosti variantného vedenia ropovodu Družba na trase Bratislava - Petržalka - Schwechat s cieľom nájsť nové možnosti vedenia trasy ropovodu. 
V roku 2009 sa myšlienka vybudovania ropovodu opäť oživila. Vtedajší minister hospodárstva  podpísal so svojím rakúskym kolegom Memorandum o porozumení a spolupráci v oblasti energetiky medzi ministerstvami hospodárstva Rakúska a Slovenska, ktorým sa deklaroval záujem obidvoch republík na vybudovaní ropovodu. V roku 2009 bola definitívne vylúčená možnosť realizácie tohto projektu cez CHVO Žitný Ostrov. 
V roku 2010 prišlo na Slovensku k prehodnoteniu trasovania projektu BSP a Vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že ropovod nepovedie cez Žitný ostrov. 
 
V súvislosti s prípravou projektu budovania prepojenia ropovodu Družba s rafinériou Schwechat sa  uskutočnilo množstvo  rokovaní s cieľom nájsť optimálne riešenie trasy prepojenia Schwechat - Bratislava, aby boli minimalizované možné dopady na životné prostredie. Boli vypracované štúdie  alternatívnych trás prepojenia, ktoré rešpektujú legislatívu v oblasti environmentu platnú na území SR, boli vypracované  podrobné  technické a  prevádzkové parametre jednotlivých alternatívnych trás. Boli  pripravené podklady pre spracovanie komplexnej analýzy a dopadovej štúdie jednotlivých alternatív prepojenia ako podklad pre rokovanie vlády SR. 
Vláda SR v máji 2011 zobrala na vedomie informáciu o ropovodnom prepojení Slovenska s Rakúskom a tento zámer schválila. Informácia prezentovala desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor. Žiadna z desiatich alternatívnych trás nevedie cez Žitný ostrov. Dĺžka ropovodného prepojenia by sa mala pohybovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Náklady na výstavbu odhadlo ministerstvo vo výške od 70 mil. eur do 112 mil. eur. Postavený by mal byť najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.
 
V súčasnosti sa analyzuje ekonomická efektívnosť celého projektu vzhľadom na aktuálne a dlhodobé prognózy v oblasti prepravy, spracovania a spotreby ropy v regióne a tiež environmentálne a ekologické súvislosti spojené s jeho realizáciou. Výsledky tejto analýzy malo predložiť Ministerstvo hospodárstva SR na rokovanie vlády v septembri tohto roka, zatiaľ sa tak nestalo. Termín predloženia materiálu na rokovanie Vlády SR  bol predĺžený do konca roku 2011. 
 
PROJEKT  v kontexte EÚ a EK 
 
Prepojenie  východoeurópskej sústavy ropovodov nových členských štátov EÚ s ropovodnými potrubiami západoeurópskej sústavy Európska komisia (EK) považuje za nedostatočné. Alternatívne dodávky ropy do krajín strednej a východnej Európy sú momentálne veľmi obmedzené.
V prípade absolútneho výpadku dodávok cez ropovod Družba nemá Slovensko v súčasnosti žiadnu plnohodnotnú alternatívu, ktorá by dokázala nahradiť celý objem výpadku. Pre porovnanie, Česká republika sa dokáže vyrovnať s možným výpadkom dodávok z Ruska vďaka ropovodu IKL. Vybudoval sa na začiatku 90. rokov 20. storočia a spája krajinu so západoeurópskym ropovodným systémom v Nemecku, presnejšie rafinériu v Kralupoch nad Vltavou s ropovodným systémom TAL pri nemeckom Ingolstadte. 
 
Novému ropovodu do Schwechatu kladie spoločnosť Transpetrol, a.s.  vysokú prioritu. Z pohľadu hospodárenia firmy v budúcnosti a vytvárania finančného zisku sa môže stať dokonca kľúčovým. Projekt BSP je považovaný za  jediný prorastový  projekt, ktorý môže generovať ďalšie dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu a zabezpečí nám v prípade krízového režimu možnosť reverzného toku. Ďalším argumentom je aj  posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska. 
 
Rakúske i slovenské ministerstvá sa prostredníctvom jasných a presných argumentov snažia deklarovať, že projekt BSP nemôže byť posudzovaný len ako výlučne komerčný projekt, ale vzhľadom na jeho funkcie ide aj o projekt strategický.
 
EK v správe s názvom Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky (z novembra 2010) konštatuje, že v prípade trvalého prerušenia dodávok ropovodom Družba by sa zhustila premávka ropných tankerov v baltskej oblasti, v Čiernom mori a už v súčasnosti veľmi frekventovaných tureckých úžinách Bospor a Dardanely. Zvýšilo by sa tým environmentálne riziko úniku ropy. 
 
EK v tejto súvislosti predostiera na posúdenie tri možné riešenia tohto stavu: 
 
Štúdia bola vypracovaná v rámci DG Energetika. Experti Európskej komisie v rámci pracovnej skupiny DG energetika považujú projekt Bratislava-Schwechat za výlučne „komerčný projekt“. V praxi by to znamenalo, že plánovanému ropovodu by tak zanikla možnosť získať finančný príspevok zo zdrojov, ktoré Brusel vyčlenil na projekty podporujúce energetickú bezpečnosť  EÚ. Slovenská a rovnako aj rakúska strana trvajú na tom, že tento projekt má strategický charakter a voči zverejnenému materiálu EK sa obidve spoločnosti ohradili.